01. 10. 2003

Stop:

Podľa mojich doterajších skúseností zo stopovaním považujem stopovanie v Turecku za mimoriadne rýchle a jednoduché, relatívne bezpečné.

Z mne neznámych dôvodov nám zastavovali hlavne kamionisti, čo je síce doprava pomalšia ako osobákom, ale väčšinou je vyvážená dlhšou vzdialenosťou konkrétneho stopu. Kamionisti vás radi pozvú na čaj (poprípade na obed). Jediná nevýhoda je že kamióny bývajú často dosť špinavé (ten čo viezol tehly mal vnútri asi 2 cm prachu), ale to nám prestalo vadiť už po dvoch dňoch stopovania. Kamionista nikdy od Vás nevypýta peniaze za stop, čo sa nám 2x u osobákov stalo (ani raz sme za stop ale neplatili, chce to trochu nervy, ale ide o princíp)

V Turecku sme prešli stopom 2987 km a  nikdy na stopa nečakali dlhšie ako 15 minút, čo je skoro neskutočné. V niektorých odľahlejších oblastiach nám vodiči mávali z auta na pozdrav, beriem to ako fakt, že tu ešte zrejme nikto nikdy nestopoval, a vodiči nevedeli, prečo na nich ukazujeme zdvihnutý palec.. Nikdy nám nezastavila žena, a na 80% v tých autách sedel iba šofér, bez ďalších cestujúcich. Každý kto nám zastavil, sa nás spýtal, či sme manželia (zobrazujú to dvoma vystretými ukazovákmi priloženými k sebe) , tak sme sa neskôr naučili radšej povedať áno, ako pracne vysvetľovať..

Turci jazdia relatívne bezpečne, nebezpečný je ale technický stav ich vozidiel. Jazdí tu prakticky všetko, čo sa vyrobilo po roku 1950.A keďže ČSSR ako vyspelá socialistická krajina pomáhala rozvíjajúcim sa krajinám, tak tu jazdí aj  veľa motoriek JAWA 350. Zaujali ma niektoré Turecké semafory, ktoré majú odpočítavanie času, za koľko sekúnd naskočí zelená (poprípade aj červená), je to v podstate na nič, ale keď čakáte, aspoň viete koľko ešte. Vodiči sa na semafore zaraďujú systémom "koľko áut sa zmestí vedľa seba", kľudne aj piati vedľa seba, však za križovatkou sa to zase nejako zrovná. Z rýchlostnými obmedzeniami si nikto problém nerobí, jazda na červenú do 5 sekúnd po naskočení červenej je v pohode, teda pokiaľ niekoho nezrazíte. Predbiehanie sprava po krajnici sme videli asi 3x, takže ak v Turecku šoférujete, tak pozor na to.

Veľkomesto je väčšinou stopárova smrť, ale v Turecku to nieje až také zlé, pretože v každom meste sú Otogary (autobusové stanice) umiestnené na okraji mesta, a chodí tam veľa mestských autobusov. Takže sa stačí dostať na Otogar a je to vsuchu, ste pri výpadovke. Problém nastáva, ak sú Otogary dva (každý na inom konci mesta) , ale to stačí povedať, ktorým smerom idete a všetci Vám ochotne pomôžu.

Prehľad stopov:

Táto tabuľka je nanič, iba som si spísal, koľkožekrát sme to prestupovali...